Z histórie Levického hradu
Majestátna zrúcanina a odveká kamenná pýcha Levíc patrí k najobdivovanejším a najzobrazovanejším dominantám nášho mesta. Pevnosť postavená na trachytovom brale prevzala strategické úlohy komitátneho (župného) dreveného hrádku v Starom Tekove, ktorý zanikol po tatárskom vpáde v polovici 13.storočia. Najstarší vierohodný písomný dokument so zmienkou o hrade Leua je z roku 1313. Prístup k pevnosti z odkrytých strán sťažoval dobyvateľom močaristý terén v doline Hrona. Hrad sa postupne ocitol v rukách Matúša Čáka Trenčinskeho, kráľa Karola Róberta z Anjou, lúpežného rytiera Melichera Ballassu (Balassa Menyhért) i slávneho hrdinu Štefana/Istvána Dobóa. Hrad vlastnili rody Kollonichovcov, Csákyovcov i Esterházyovcov. Mestu sa nevyhli ani turecké nájazdy. Hoci Turci mesto vypálili už v roku 1544, hrad im vzdoroval až do roku 1663, keď ho kapitán Gašpar/Gáspár Bartakovich vydal Turkom, a tak Levice stali na 224 dní súčasťou Osmanskej ríše. V blízkosti Kapitánskej budovy vznikla moslimská modlitebňa, ktorú starí Levičania dodnes nazývajú mešita. V súčasnosti je v nej Galéria Jozefa/Józsefa Nécseyho. Dvojpodlažnú renesančnú budov dal ku kamennému hradu postaviť slávny hrdina vo vojnách proti Turkom Štefan Dobó (Dobó István). Kaštieľ však dokončil jeho syn František/Ferenc v roku 1571. Je to najrozsiahlejší objekt hradného areálu, ktorý v súčasnosti patrí k najzachovalejším pevnostným komplexom zo 16. storočia na južnom Slovensku. Dobóovský kaštieľ je obdĺžniková budova s poschodovou vežou z roku 1571 nad vchodom do mesta, o čom svedčí aj dodnes zachovaný nápis nad bránou kaštieľa. V 17. storočí bol nadstavený a barokovo upravený. Miestnosti kaštieľa sú zaklenuté krížovými a lunetovými klenbami. Súčasťou kaštieľa bol aj padací most, cez ktorý bol jediný možný prístup zvonku, nad nezvyčajne širokou vodnou priekopou. Dnes sa v priestoroch priekopy nachádza hradný park. Budova kaštieľa slúži na depozitné a výstavné účely Tekovského múzea v Leviciach. Pravdepodobne najslávnejším dňom v histórii hradu je 19. júl 1664, keď mesto oslobodila cisárska armáda Ferdinanda III. pod vedením generála Louisa Raduita de Souchesa. Jednej časti jeho jazdy velil župan Hontianskej stolice a kapitán hradu Štefan I. Koháry (I. Koháry István), ktorý v bitke pri Leviciach zahynul na pomedzí obcí Čajkov a Hronské Kosihy. Najznámejšieho levického kapitána pochovali v kostole kláštora v Hronskom Beňadiku. Levičania mu z vďaky a úcty posavili za mestom v roku 1713 pamätník. Hrad svojou strategickou polohou chránil juhozápadné prístupové cesty k bohatstvu stredovekých banským miest. Túto významnú obrannú funkciu plnil až do roku 1709. Pre svoj význam hrad často napádali a dobýjali rôzne vojská. Ako poslední ho získali kuruci – účastníci povstania proti cisárovi. Ich vodca, knieža František II. rákóczi (II. Rákóczi Ferenc), pridelil hrad generálovi Jánovi/Jánosovi Bottyánovi (volali ho aj slepý Boťáň, Vak Bottyán). Tento posledný hradný kapitán znemožnil cisárskej armáde po porážke pri Trenčíne v roku 1708 hrad použiť a o rok neskôr ho dať zničiť odpálením skladu so strelným prachom. Potom sa utiahol do Barokového domu, ktorí stál na dnešnej Kasárenskej ulici na mieste, kde je predajňa pneumatík. Napriek tomu, že hrad sa na dlhé obdobie zmenil na ruiny, život sa doň vrátil. Hradné nádvorie, ktoré očarí rozlohou i krásou každého návštevníka Tekovského múzea, poskytovalo zamestnancom veľkostatkára Gustáva Schoellera miesto na drevné, neskôr murované obytné domy a dielne pre firemných remeselníkov, ale aj pôdu na pestovanie zeleniny a ovocia v upravených záhradách. Schoeller areál hradu odkúpil v rijz 1867. V rokoch 1933 a 1934 investoval do jeho rekonštrukcie 339 050 korún československých, štát 9 900 korún. V rámci tejto rekonštrukcie odkopali stovky ton hlušiny, domurovali a zakonzervovali hornú citadelu a obnažili arkády stredného hradu. Rotundu, laikmi veľmi preceňovanú, dostavali v roku 1935 na mieste jednej z najstarších hradných veží. V nej sa do roku 1938 nachádzala klubovňa Junáka (čs. obdoba skautingu), po vojne sa využívala aj ako priestor na výuku a po Nežnej revolúcii tam bola čajovňa, dnes vináreň. Historici o opodstatnenosti rotundy vedú polemiky, no je isté, že táto ,,prístavba” z tridsiatych rokov 20. storočia pridáva hradu na atraktívnosti areálu – návštevníci si v nej môžu posedieť a oddýchnuť po prehliadke zaujímavých expozícií Tekovského múzea v Leviciach.
(Zdroj : Kniha Csaba Tolnai – Levice Moje Mesto , rok vydania 2022)
